ČO PÍŠU CUDZINCI O PARNOM KÚPELI SLOVENOV
Čo píše o potných izbách naddunajských Slovenov z obdobia Veľkej Moravy arabský cestovateľ Syn Rasta: „V ich krajine (Slovenov) býva tuhá zima. Preto si vykopú obydlia pod zemou, zastrešia ich drevenou strechou… a prihrnú na ňu zem. Do takého obydlia príde muž so svojou rodinou a prinesie tam drevo a zopár skál. Potom v ňom rozloží oheň a kúri, až kým sa (kamene) nerozpáli do červena. Keď sú najhorúcejšie, polieva ich vodou a obydlie zohreje. Potom si všetci odložia vrchné šaty a prečkajú v príbytku celú zimu až do jari.“ Zakončenie tejto správy musíme brať samozrejme s nadhľadom – v zmysle – že takéto parné kúpele Slovania v zime uskutočňovali naozaj často. Iný cestovateľ (Ibrahim syn Jakabov) píše o potných chyžiach západných Slovanov, že sú to domy utesnené machom, čo arabský kupec, mach nepoznajúci, obrazne opisuje ako „čímsi, čo rastie na stromoch a ponáša sa na vodné riasy“. Sloveni „v dome, zvanom izba, lejú na rozhorúčenú pec vodu z kadí, na kamennú piecku. Každý z nich drží v ruke otiepku trávy, ktorou sa ovieva. Póry v koži sa mu otvárajú a pot sa z neho leje cícerkom. Na tele im neostane ani vyrážka, ani vriedok…“. Rozbor týchto skratkovitých správ bude na sobotnom vedomeckom sústredení
Pisateľ v roku 1995 založil Kruh prírodných kultúr a v tom roku sa začal zameriavať na pôvodnú kultúru, keďže videl s inými prírodnými kultúrami veľa podobností i odlišností a nevidel nikoho, kto by sa o našu pôvodnú kultúru staral. Takže hostil mnoho pôvodných duchovných, aj z Ameriky, poskytoval im priestor na učenie a strávil s nimi mnoho času v rozpravách o veciach prírodných kultúr. V oblasti parného kúpeľa – potnej izby (čo je pôvodnejší názov, ako chyža), našiel tiež podobnosti, i odlišnosti. Okrem toho bol aj v oblastiach východných Slovanov – na Ukrajine a v Rusku, kde videl použitie parného kúpeľa a vyhodnocoval to .
AKO SA LÍŠIA INDIÁNSKE OD SLOVANSKÝCH KÚPEĽOV
V zásade – sú rozdiely v oblasti stavby potnej izby. Napríklad Mexickí Indiáni prevzali tradíciu kmeňov prérijných, hlavne Lakota (Dakota, Siouxe), ale obrad nazývajú naďalej po svojom ako te-mas-kal a vedú ho často úplne riadene (vedúcim chyže, iní nemajú právo obradného slova). Kolá sú krátke, husté a nie je priestor na kúpanie a pitie. Lakotská tradícia takisto nemá veľa vodného živlu. Otázka je, či po zatvorení pôvodných Američanov (Indiánov) do rezervácií – či vlastne mali v USA dosť možností robiť prirodzené potné chyže – pri rieke ako predtým , alebo či ich v núdzi robili len v polopúštiach a nehostinnejších rezervačných podmienkach. A či vyše storočie postupného úpadku neprispôsobilo tradíciu zmeneným podmienkam.
Napríklad u Rusov pravoslávna cirkev potnú chyžu nezakázala (zakázala iné pôvodné veci). Pisateľ si tam všimol, že v úvode použité otiepky trávy v 9. storočí, ktorými sa naši Sloveni šibali v parnom kúpeli po chrbte, akoby nahradili (možno aj predtým boli) – podobne ako Ukrajinci a Bieli Rusi, vetvičkami stromov, zväzkami, ktoré boli v čase pisateľovho cestovania v ponuke trhov pri cestách. Rusi mali kolá chyže dlhšie, vláčnejšie a bez duchovného vedenia. Kolá boli – a to aj v zime – predelené dlhšími prestávkami na kúpanie sa v jazierku („vodnej jame“). A zdá sa, že u východných Slovanov sa vyvinula miestnosť zvlášť určená len na parnú kúpeľ. Teda – potná izba – ako ju poznáme i dnes v našich bohatších domoch. Napríklad keď sa Rus usadil na Sibíri, postavil si malý domček. Potom začal stavať veľký a malý po jeho dostavaní slúžil ako potná izba.
PARNÝ KÚPEĽ V PôVODNOM DUCHU
Dnes používame v rýchlosti v lesoch bežne potné chyže postavené z prútov, prikryté spacákmi a prikrývkami podľa spôsobu kmeňov z plání. Obradoslovie a piesne však máme svoje.
V priebehu 30 rokov pisateľ pracoval okrem iného aj na obradoch zdravotných a teda aj na parnom kúpeli a teraz sprostredkúva aj obrad vedomeckého – slovanského parného kúpeľa. Je to teda parný kúpeľ vlastný slovanským koreňom, pomeru živlov a tiež je usporiadaný v súlade s duchovnými zákonitosťami – s piesňami a obvetinami v pôvodnom duchu tak, aby bol duchovne celostný. Do leta už bude len na jednom mieste a to na Morave. Takže – na v toto vedomecké sústredenie sa ešte možno na poslednú chvíľu prihlásiť.
V každom prípade je parný kúpeľ skvelým prírodným prostriedkom na udržanie i obnovenie zdravia. Spriechodňuje dýchacie cesty, čistí cítenie, myseľ, dýchanie i pokožku, obnovuje prirodzenú vnútornú živelnú rovnováhu a posilňuje telesnú, duševnú i duchovnú odolnosť. Vo vedomeckom prevedení tiež prepája telo s duchom a dušou.